Využi zľavový kód CHILLAX20 a získaj 20% zľavu!

Blog

Keď sa povie Mañana, väčšina ľudí si predstaví, čo toto slovo znamená. Španielský výraz pre ráno, či zajtrajšok, často používaný aj vo zdvojenej podobe “Mañana, mañana!”, neznamená len “zajtra”, ale tiež, že sa vec odkladá: zajtra to možno bude, ale možno nie, kam sa ponáhľať? Už zvuk tohto slova evokuje určitú uvoľnenosť, s ktorou sa pristupuje k životu.

Pri prvom kontakte sú vyťažení a stále uponáhľaní ľudia týmto “mañana štýlom” mierne rozhodení, ale ukazuje sa, že nie je múdre tento prístup k životu úplne zavrhnúť.

Ako si všíma mnoho autorov, uponáhľané typy by sa mohli od ľudí s uvoľnenejším maňana štýlom učiť. Žiť v prítomnom okamihu a dokázať odpočívať, je niečo, z čoho môže západná spoločnosť čerpať. Popisujú to aj autori kníh, venujúci sa osobnostným rozvojom: V roku 2012 vyšla v češtine

kniha Řekněte si maňána!: I výkonní lidé potrebují pauzu (napísala ju psychologička Maja Storch a lekár Gunter Frank) o tom, že okrem výkonu v práci by sme sa mali venovať aj relaxacií, pokiaľ chceme byť zdravý a spokojný. V Nemecku bola táto kniha pod originálnym názvom Die Mañana-Kompetenz nesmierne úspešná a už niekoľko rokov čitatelia zdieľajú názor, že je vynikajúca pre uvoľnenie a boj so stresom. 

Poučiť sa z tejto tradície Španielska a krajín Južnej Ameriky je pre ľudí žijúcich v moderných priemyslových oblastiach Európy užitočné. Stále viac sa ukazuje, že relax a trocha toho mañana nie je luxus a nezodpovednosť, ale nutná prevencia pred vyhorením a nebezpečnými zdravotnými problémami.

Integrovať mañana do života naplneného prácou, starostlivosťou o rodinu, štúdiom a ďalšími aktivitami sa zda byť snaď až nutnosťou. Skusíte to? 🙂

Ak patríte taktiež medzi ľudí ktorí si vedia spraviť aspoň raz za týždeň “maňanu” pozrite si naše nové tričká práve s týmto motívom. V prípade, že si “maňanu” doprajete aj viackrát tak tričko bude pre Vás ako vyšité 🙂 🙂

PS: nepodporujeme lenivosť, no zdravie máme len jedno 🙂

    

 

Kde vznikli prvé hojdacie siete?

Väčšina krajín Strednej a Južnej Ameriky vrátane Mexika má bohatú históriu hojdacích sietí. Je všeobecne akceptované, že hojdacie siete vznikli asi pred 1000 rokmi v Strednej Amerike vo vyspelej kultúre Mayských indiánov.

Žiadne iné hojdacie siete nemajú takú bohatú históriu ako práve hojdacie siete Mayov z Mexika z oblasti Yucatán. Mayovia zhotovili presný mayský kalendár, budovali architektonický nádherné a dokonalé pyramídy, vyvinuli vlastné písmo a boli neobyčajne dobrými astronómami a matematikmi. Taktiež navrhli hojdaciu sieť, ktorá sa dodnes používa a je považovaná za najdômyselnejšiu a najpohodlnejšiu zo všetkých hojdacích sietí.

Indiáni používali hojdacie siete bežne na spánok, aj na uskladnenie potravín, či na prenášanie. Národy ako Mayovia a Aztékovia ich používali v mnohých domácnostiach, neboli však pravidlom a povinnou súčasťou obydlia a okolia. V pralesoch Južnej Ameriky im hovorili hamaca.  Tento názov im zostal dodnes. Západné krajiny tak siete volajú stále, prípadne používajú rôzne tvary podobné na originálny názov. Široký výber hamák môžete nájsť aj na našej stránke.

 

        

Historické fotografie hojdacích sietí z Angoly a Kambodže.

Ako sa k nám dostali?

Pre Európanov objavili hojdacie siete až španielski bádatelia na čele s Krištofom Kolumbusom. Dokonca sú spomenuté aj v jeho lodnom denníku z jeho prvej cesty v roku 1492. Kolumbus priniesol hojdacie siete do Európy, keď spozoroval, že ich indiáni používali výhradne na spanie. Môžeme takmer s určitosťou povedať, že hojdacie siete sú jedným z najstarších kusov nábytku v histórii ľudstva.

Z čoho sa vyrábali hojdacie siete?

Prvé hojdacie siete boli tkané z kôry stromu Hamak. Neskôr sa alternatívou stala rastlina Sisal (podobná rastline Aloe Vera), pretože bola viac rozšírená a jej vlákna sa dali zjemniť. Toto vlákno však rýchlo nahradila bavlna a tá sa stala najobľúbenejším materiálom na výrobu sietí. Rozmach remesla nedal na seba dlho čakať a hojdacie siete sa stali synonymom Yucatánu.

Dnes je tkanie mexických hojdacích sietí obživou pre takmer celé dedinky práve v oblasti Yucatan a výroba jednej siete môže trvať aj niekoľko týždňov. Ľudia, ktorí siete ručne tkajú, sú na svoju prácu veľmi hrdí a sú jej oddaní celý život.

Darujte si zážitok!

Hojdacie siete si jednoznačne zaslúšili svoje miesto v kronikách histórie a definitívne aj miesto v našich dnešných uponáhľaných životoch. Ak si chcete tento kúsok exotiky a luxusu vychutnať, nemusíte ísť rovno do Mexika. Stačí ak si pozriete našu stránku , kde nájdete siete a hamaky tkané v Brazilií, Kolumbií či Mexiku. Tak neváhajte, nechajte sa inšpirovať a darujte si zážitok! Hojdacie siete nájdete tu: https://www.slofikaren.sk/kategoria-produktu/hojdacie-siete/

Ak sa Vám náš článok páčil, budeme radi keď ho budete ďalej zdieľať 🙂

#šlofíkjemojekardio

 

Všetci dobre vieme, že 7 až 9 hodín je ideálne rozpätie, ako dlho by mal trvať náš spánok. Máte však toľko šťastia a naozaj vás z postele nič skôr nevytiahne? Pokiaľ cítite, že by to chcelo oddychu o niečo viac, máme šikovnú pomoc. Je ňou poobedný šlofík, ktorý vás môže prekvapiť svojimi pozitívnymi účinkami. Netvrdíme, že si silou mocou treba zdriemnuť, nech ste hocikde. Isteže niektoré okolnosti takýto luxus nedovoľujú, no pokiaľ možnosti máte, neváhajte ani sekundu. Vďaka zdriemnutiu sa budete lepšie sústrediť, čo môže počas nabitého pracovného týždňa či učenia sa na skúšky výrazne pomôcť.

Dobrá správa pre leňochov – vedecký výskum ukázal, že krátky popoludňajší spánok môže znížiť riziko fatálnych srdcových problémov, najmä u mužov. Výskumníci monitorovali 23 681 zdravých Grékov v priemere šesť rokov. Tí, ktorí si aspoň 3x do týždňa zhruba na polhodinu zdriemli po obede mali o 37 percent menšiu šancu zomrieť na infarkt než tí, ktorí nespali. V sledovanej skupine boli najmä päťdesiatnici, pričom zistený trend sa viac prejavil u pracujúcich mužov.

Ako dlho by mal šlofík trvať?                                                                                                                                                                             Výskum Californskej univerzity dokázal, že ľudia, ktorí si okolo druhej poobede aspoň hodinu pospali, mali lepšie výkony v cvičných testoch ako tí, ktorí oddych nemali. Ak ste totiž ospalí či unavení, myseľ sa nedokáže dobre sústrediť a pamäť nepracuje naplno. Pomôcť vie šlofík, ktorý by mal trvať od 20 do 90 minút. Možno ste už zachytili, že ľudia s nedostatkom spánku sú náchylnejší na srdcové ochorenia. Čiže obrazne povedané – šlofík je Vaše kardio :). Tí, ktorí pravidelne spávajú aspoň 7 hodín, sa až tak obávať nemusia, no pod 7 hodín sa riziko zvyšuje. Záchranou je opäť šlofík, ktorý vynahradzuje nočný deficit a jeho negatívne pôsobenie. Oddych v dĺžke 45 až 60 minút znižuje riziko srdcových ochorení, čo je dôvodom číslo dva, prečo si ísť aj dnes na chvíľu ľahnúť.

Kedy si zdriemnuť?
Pozor však na to, aby ste čaru šlofíka neprepadli v zlú dobu. Len si uvedomte, kedy mávajú niektoré národy siestu – ide o čas medzi druhou a štvrtou, čo je ideál. Po prebudení sa máte dostatok síl a koncentrácie, aby ste stihli všetky povinnosti, ktoré potrebujete a aby ste si opäť v noci naplno vychutnali potrebný oddych. Ak si totiž zdriemnete po piatej hodine večernej, prípadne až po šiestej, režim tela sa posúva a vy môžete narušiť svoje nočné „potreby”. Vydržte už tých pár hodín a uložte sa až na nočný spánok.

„Keď ste spánkovo deprimovaný, má to zlý vplyv na vašu náladu, koncentráciu, zdravie a imunitný systém,“ vysvetľuje Rajkumar Dasgupta z University of South Carolina. Ľuďom s deficitom spánku by práve mohol pomôcť spánok popoludní.

Po krátkom spánku sú ľudia kreatívni, majú lepšiu pamäť a lepšie sa učia. Znižuje tiež pravdepodobnosť vzniku chyby a spôsobenia nehody. Niektoré spoločnosti, ako napríklad Google alebo Uber, tiež podporujú krátky spánok.

Ideálne na šlofíka sú aj naše hojdacie kreslá čo poviete? 🙂

 

Výskumníci tvrdia, že spánok môže pomôcť srdcu znížiť stres, na ktorého vzniku sa väčšinou podieľa práca. Dr. Dimitrios Trichopoulos, autor štúdie a výskumník Hardvardskej univerzity uviedol, že rovnaký trend pravdepodobne prebieha i u žien, táto hypotéza však nie je potvrdená, pretože počas výskumu ich nezomrel dostatočný počet. Srdcové problémy boli príčinou smrti 48 žien zo sledovanej vzorky, v porovnaní s 85 zosnulými mužmi.

Poobedňajšia siesta je súčasťou mnohých kultúr, najmä tých v teplejších podnebiach. Relatívne malý výskyt srdcových problémov v oblasti Stredomoria sa všeobecne pripisuje tamojším stravovacím návykom, zahŕňajúcim mnoho ovocia, zeleniny, fazúľ a olivového oleja. Výskum sa snažil zistiť, či sa na tomto stave nepodieľa aj poobedňajší odpočinok. “Moja rada je – pokiaľ si môžete zdriemnuť, urobte tak. Keď máte v kancelárií nejakú pohovku a máte čas dožičiť si chvíľku odpočinku – neváhajte,” povedal Dr. Trichopoulos.